Pocit imobilizujúceho tlaku nás obklopuje ako plášť. Sme práceneschopní a radosti z oddychu je čoraz menej. Načerpáme iba toľko energie, aby sme mohli pokračovať v povinnostiach. Nielenže sme povinní konkurovať pomocou našich výsledkov, ale sme aj podnikatelia a tvorcovia mediálneho sebaobrazu. Efekt horenia bez paliva je cítiť všade naokolo. Hovoria o tom mileniáli, ale aj najmladšie generácie. Všetci sme unavení. Unavený z čoho?

Jednou z otázok, ktoré sa vynárajú, sa týka miesta, bájnej minulosti úniku, keď plamene boli vysoké a paliva bolo hojne. Počúvame príbehy o prométeánskom momente, keď sme dostali plameň ako dar, a detský mozog ihneď rozpoznáva svoj vlastný tvorivý potenciál. Existujú príbehy o idyle v arkádii, ale potom sa stáva akosi nejasné. V ktorom okamihu sa mení dieťa na lovca v zhone za výkonnosťou?

Je neustále budovanie mediálneho obrazu prostredníctvom sociálnych médií tým najsilnejším faktorom pri tom, ako sa sa vyčerpávame skôr, než stihneme horieť? Často sa to analyzuje v tomto duchu. Ak by sme sa zamerali iba na prácu samotnú, a nie na triky, ktoré ju reprezentujú, hlásia alebo fingujú, potom je možné dosiahnuť skutočnú horúčku. Až vtedy môžeme povedať, že konečne žiarime túžbou.

Alebo možno je to len očný klam, ktorý obklopuje všetky súčasné digitálne médiá, je to len dymová clona, ktorá v skutočnosti vytvára len obraz falošného boha. Prometheus do hry vnáša iba závisť. Domestikácia ohňa, fakľa osvietenia, chemický plameň spaľovacieho motora - to všetko prinieslo ľudstvu veľké krátkodobé víťazstvá. Falošný boh sa však zakaždým zasmial, pretože do ohňa nerovnováhy boli vrhané nové a nové horľavé látky. Všetci sa bičujeme, pretože oheň vždy prichádza ako záchranca a my akosi nedokážeme dostatočne horieť. Vždy horí niečo iné, niekto iný.

Čo ak raz padne opona, vízia zlyhá, a uvidíme, že vlastne ani predtým nedochádzalo k skutočnému horeniu. Je to len úsmevná vízia sebeckého pokroku, ktorá v nás vyvoláva pocit nedostatočnej kompetencie, nedostatočnosti v práci, nezaslúženého voľného času, a drží nás mladých a nie mladých za rukojemníkov v neustálom pocite vyhorenia.

Aktuálna zbierka diel najmladšej generácie umelcov z Bratislavy sa zameriava na pocity osobných a spoločenských nadmerných očakávaní, ale ukazuje aj momenty manévrovania a ignorovania falošného sľubu Prometea.

Daniel Rychlo – Anatomy of Enlightenment, Kvet Nguyen - A collective psyche, Johanka Belišová - Pneumat, Tatiana Takáčová – Opium tears, Ondřej Houštava - Preparation for public hearing – they say crisis I say revolution (audio version), Paula Malinowska – The Extension of Man + Guest artwork by Martin Piaček

Credit for pedagogic guidance – Intermedia Department: Anton Čierny, Jaroslav Kyša (+APK Studio), Jana Kapelová, Nina Vidovencová (Studio of Intermedia), Martin Piaček, David Koronczi (Studio VVV), Photography Department: Jana Hojstričová, Olja Triaška Štefanovič.